Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev a veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. No pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. Toto má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.

Na slávnosť Všetkých svätých nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998, ktorá sa vplyvom clunyjských mníchov behom 11. storočia veľmi rozšírila a v Ríme ju prijali v 14. storočí.

Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých. Spomienkou na nich im vzdávame úctu za všetko, čo pre nás v živote vykonali a zároveň zostávajú v našom srdci žiť naďalej. Čoraz populárnejšími sa stávajú aj živé črepníkové kvety – chryzantémy, jesenné črepníkové kvety, čečina a aranžmány či už živé, alebo umelé.